Opaľovacie krémy a ich zloženie sú témou, ktorá dnes rezonuje čoraz viac – najmä medzi ženami, ktoré prekonali hormonálne závislý karcinóm prsníka. Chemické UV filtre, estrogénová aktivita, „staré" verzus „nové" zloženie – informácie sa často miešajú s mýtmi a strachom, ktorý nemusí mať v realite opodstatnenie. Ako je to naozaj? Majú sa tieto pacientky báť chemických filtrov? Čo dnes vieme o látkach ako bemotrizinol? A na čo by sa mali pri výbere opaľovacieho krému skutočne sústrediť? Odpovede sme hľadali s MUDr. Petrou Milko, onkodermatologičkou Národného onkologického ústavu.
Mali by sa ženy s estrogén-pozitívnym karcinómom prsníka vyhýbať chemickým UV filtrom?
Niektoré, najmä staršie UV filtre v minulosti vzbudili pozornosť pre možnú hormonálnu aktivitu pozorovanú najmä v laboratórnych in vitro alebo zvieracích štúdiách, často pri expozíciách, ktoré nezodpovedajú bežnému používaniu opaľovacích prípravkov u človeka.
Je preto zásadné rozlišovať medzi tým, že látka vykáže hormonálnu aktivitu v experimentálnom modeli, a tým, že spôsobuje klinicky významný hormonálny účinok u človeka. V súčasnosti nemáme klinické dôkazy, že by používanie schválených UV filtrov v EÚ zvyšovalo riziko vzniku alebo recidívy hormonálne závislého karcinómu prsníka.
Pre pacientky je preto dôležitá dôsledná kombinovaná fotoprotekcia, ktorá nezahŕňa iba používanie opaľovacích prípravkov, ale viacero ochranných opatrení naraz. Odporúča sa chrániť pokožku oblečením s UV ochranou (UPF), vyhľadávať tieň a obmedziť pobyt na priamom slnku najmä v poludňajších hodinách. Opaľovacie prípravky možno používať ako dôležitú súčasť tejto ochrany; pacientky môžu používať fotoprotektívne prípravky, ktoré spĺňajú európske bezpečnostné požiadavky.
Kombinácia viacerých spôsobov ochrany je najspoľahlivejším prístupom k minimalizácii expozície UV žiareniu.
Niektoré chemické UV filtre údajne napodobňujú estrogén. Čo z toho je pravda?
Tieto tvrdenia vychádzajú najmä z experimentálnych štúdií pri niektorých jednotlivých filtroch, v ktorých sa pozorovala určitá hormonálna alebo estrogénna aktivita. Ako som spomenula vyššie, výsledky takýchto štúdií však nemožno automaticky preniesť na reálne používanie opaľovacích prípravkov u ľudí a klinická súvislosť s hormonálne dependentným karcinómom prsníka preukázaná nebola.
Pri hodnotení významu takýchto nálezov je rozhodujúca dávka, schopnosť látky preniknúť cez kožu, jej koncentrácia v krvi, metabolizmus a reálna biologická aktivita pri takejto expozícii.
Aj európske regulačné orgány tieto možné endokrinné účinky sledujú a pri jednotlivých filtroch ich hodnotia individuálne.
Aký je rozdiel medzi staršími a novšími chemickými UV filtrami?
Toto je otázka skôr na kozmetického chemika a vývojára UV filtrov.
Je to komplexnejšia téma, pri ktorej sa hodnotí viacero vlastností konkrétneho filtra.
Viaceré staršie organické filtre sú relatívne malé molekuly a pri niektorých z nich sa pozoruje vyššia miera prenikania cez kožu. Niektoré zároveň nemajú dostatočnú fotostabilitu a vo formulácii je potrebné ich vhodne stabilizovať alebo kombinovať s ďalšími filtrami.
Pri novších organických filtroch sa veľká pozornosť venovala optimalizácii vlastností, ako je fotostabilita, účinná UVA a UVB ochrana a nízka kožná penetrácia. Viaceré z nich sú väčšie, stabilné molekuly s veľmi nízkou systémovou absorpciou.
Z pohľadu bezpečnosti však nie je správne deliť filtre iba na „staré“ a „novéé. Dôležité je hodnotiť konkrétny filter, jeho vlastnosti, koncentráciu, spôsob použitia a dostupné toxikologické a klinické údaje.
Ako sa má žena s hormonálne závislým karcinómom prsníka zorientovať v zložení opaľovacieho krému?
Úprimne, od bežného človeka sa nedá očakávať, že bude podľa INCI zoznamu schopný posúdiť molekulovú veľkosť, dermálnu absorpciu, fotostabilitu či endokrinný potenciál jednotlivých filtrov.
Práve preto existujú regulačné mechanizmy, ktoré posudzujú bezpečnosť jednotlivých UV filtrov a určujú maximálne koncentrácie a podmienky ich použitia.
Pacientke by som preto odporučila nekomplikovať si výber zložením, ale pozerať sa najmä na to, či prípravok poskytuje širokospektrálnu UVA aj UVB ochranu, má dostatočne vysoký SPF, dobre ho toleruje a bude ho používať pravidelne a v dostatočnom množstve.
Ak sa žena cíti komfortnejšie s minerálnymi filtrami, pokojne ich môže používať. Rovnako však môže používať aj prípravky s modernými organickými filtrami alebo ich kombináciou. Nie je medicínsky opodstatnené vytvárať u žien po liečbe karcinómu prsníka strach z organických UV filtrov ako celej skupiny.
Čo dnes vieme o bemotrizinole z pohľadu estrogénovej aktivity? Je to filter, ktorého sa pacientky s hormonálne závislým karcinómom prsníka nemusia obávať?
Ide o moderný, veľmi fotostabilný organický UV filter, ktorý sám poskytuje širokospektrálnu UVA aj UVB ochranu. Má veľkú molekulu a veľmi nízku penetráciu cez kožu, takže systémová expozícia je nízka.
V Európe nejde o novinku. Už na prelome 90. rokov a začiatku 21. storočia bol posudzovaný vtedajším európskym vedeckým výborom SCCNFP, ktorý ho označil za bezpečný na použitie ako UV filter do koncentrácie 10 %. Dnes je naďalej zaradený medzi povolené UV filtre v Európskej únii.
Veľkú pozornosť získal najmä preto, že v júni 2026 ho americká FDA zaradila medzi povolené aktívne látky v opaľovacích prípravkoch. Je to prvý nový UV filter pridaný do amerického OTC sunscreen systému od konca 90. rokov.
V USA sa totiž opaľovacie prípravky na rozdiel od európskeho systému regulujú ako voľnopredajné lieky – OTC produkty – a schvaľovací proces je preto odlišný a veľmi rozsiahly.
FDA pri bemotrizinole hodnotila rozsiahle dáta o účinnosti aj bezpečnosti. Filter poskytuje UVA aj UVB ochranu, vykazuje nízku systémovú absorpciu a FDA ho povolila pre dospelých aj deti od 6 mesiacov.
Bemotrizinol je preto dobrým príkladom vývoja modernej fotoprotekcie – smerom k širokospektrálnym, fotostabilným filtrom s veľmi nízkou systémovou expozíciou.
Mnohé ženy automaticky siahajú po minerálnych opaľovacích krémoch, pretože ich považujú za bezpečnejšie. Je to vždy lepšia voľba alebo skôr rozšírený mýtus?
Skôr ide o zjednodušenie. Minerálny filter nie je automaticky „bezpečnejší“ a organický automaticky „rizikovejší“. Obe skupiny obsahujú povolené a bezpečnostne hodnotené UV filtre a obe môžu poskytovať veľmi kvalitnú ochranu.
V praxi je najlepší ten prípravok, ktorý poskytuje dostatočnú UVA aj UVB ochranu, pacientka ho dobre toleruje a predovšetkým ho používa pravidelne a v dostatočnom množstve.
Čo znamená širokospektrálna ochrana a prečo je dôležitejšia než samotný typ UV filtra? Čo by mali pacientky hľadať na obale?
Širokospektrálna ochrana znamená ochranu proti UVB aj UVA žiareniu. SPF vypovedá predovšetkým o ochrane pred UVB žiarením, preto je dôležité sledovať aj deklarovanú UVA ochranu.
V európskych podmienkach odporúčam hľadať vysoký SPF, ideálne SPF 50 alebo 50+, a označenie UVA v krúžku.
Existujú skupiny onkologických pacientov, ktoré by mali ochranu pred slnkom riešiť ešte dôslednejšie než bežná populácia?
Určite áno. Zvýšenú pozornosť potrebujú najmä pacienti, ktorých onkologická liečba môže vyvolávať fotosenzitivitu, pacienti po rádioterapii v ožarovanej oblasti a samozrejme pacienti s kožnými nádormi vrátane melanómu.
Niektoré chemoterapeutiká, cielená liečba či ďalšie lieky používané v onkológii môžu zvýšiť citlivosť kože na UV žiarenie, preto je vhodné vždy zohľadniť konkrétnu liečbu pacienta a poučiť ho o rizikách spojených s UV expozíciou.
Aké sú najčastejšie chyby pri používaní opaľovacích krémov?
Medzi najčastejšie chyby patrí nanášanie nedostatočného množstva prípravku, jeho nerovnomerné rozotretie a vynechávanie niektorých miest, napríklad plešiny, uší, krku, dekoltu, rúk či priehlavkov.
Ľudia tiež často zabúdajú, že ochrana sa postupne znižuje pri potení, kúpaní, utieraní uterákom alebo dlhšom pobyte na slnku, a preto je potrebné aplikáciu pravidelne opakovať. Chybou je spoliehať sa výlučne na opaľovací prípravok a zanedbávať ďalšie formy ochrany, ako je tieň, vhodné oblečenie, pokrývka hlavy či vyhýbanie sa intenzívnemu poludňajšiemu slnku.
Najdôležitejšie je používať prípravok dostatočne často a v dostatočnom množstve – vysoký SPF totiž neznamená, že stačí naniesť iba tenkú vrstvu alebo že prípravok poskytne celodennú ochranu bez opakovanej aplikácie.
Je väčším problémom samotné zloženie opaľovacieho krému alebo skôr to, že si ho ľudia nanášajú málo, nepravidelne alebo vôbec?
V každodennej praxi je oveľa väčším problémom nedostatočné používanie fotoprotekcie. Aj výborný prípravok poskytne podstatne nižšiu ochranu, ak ho nanesieme príliš málo alebo ho nereaplikujeme. Denne v ambulancii vidím pacientov so spálenou kožou. Preto by som pacientov viac než k obavám z jednotlivých ingrediencií viedla k správnemu a pravidelnému používaniu opaľovacích prípravkov a celkovo k lepšej gramotnosti v oblasti prevencie.
Ak by ste mali ženám s estrogén-pozitívnym karcinómom prsníka dať tri jednoduché rady pri výbere a používaní SPF, aké by to boli?
SPF sa nemusíte báť. Vyberte si prípravok, ktorý vám vyhovuje a spĺňa európske bezpečnostné požiadavky.
Myslite na ochranu ako na kombináciu viacerých opatrení. Opaľovací krém je jedna časť, ale rovnako dôležitý je tieň, klobúk, oblečenie a rozumné vyhýbanie sa silnému poludňajšiemu slnku.
Najlepší krém je ten, ktorý budete naozaj používať. Naneste ho v dostatočnom množstve a nezabúdajte na opakovanú aplikáciu, najmä po kúpaní, potení alebo utretí uterákom.
Nie je potrebné robiť zo slnka tabu ani sa báť používať fotoprotekciu. Dôležité je vytvoriť si jednoduchý režim ochrany, ktorý budete vedieť dlhodobo dodržiavať.



